Rekonštrukcia a čo plánujeme do budúcna

V prvej fáze bolo našou prioritou kaštieľ a priľahlý park uchrániť pred prirodzeným chátraním.

Druhá fáza pozostáva z rekonštrukcie a prispôsobenia budovy na celoročnú prevádzku relaxačno-odpočinkového a vzdelávacieho charakteru.

Počas uplynulých dvoch rokov  sme realizovali historický a pamiatkový výskum, vyčistili sme vnútorné priestory,  prebrúsili parkety, vylepšili sociálne zariadenia, zrekonštruovali zimnú záhradu, vyčistili park od náletov a odpadkov... a veľa iného.

Okrem generálnej opravy samotného kaštieľa plánujeme aj revitalizáciu parku s náučným chodníčkom, odpočinkovými zónami pre seniorov, hravými zónami pre deti a mládež, romantické kvetinové zákutia a mnoho iných prekvapení.

Počas letného obdobia r. 2017 sa nám podarilo v parku zorganizovať niekoľko príjemných podujatí pre verejnosť – Preteky dobrovoľného detského hasičského zboru, Medzinárodný deň detí, Medzinárodný deň jogy.

Naša vízia do budúcna je skĺbenie historického a súčasného, západného a východného, kultúrneho aj technického - myslenia, tradície a života. Kaštieľ s parkom má v budúcnosti slúžiť nielen na krátkodobé relaxačné zážitky, ale má poskytnúť aj možnosti hlbokého zvnútornenia a zastavenia sa s podporou liečivej sily prírody.

História kaštieľa 

Kaštieľ na plátne z konca 18. storočia.

Voderadský kaštieľ a jeho pozemky sa rozprestierajú na území obce Voderady v okrese Trnava.

Povesť o vzniku názvu obce hovorí, že v dávnych časoch sa prisťahovali mnísi na miesto, kde dnes stoja Voderady. V okolí sa nikde nevyskytovala voda. Po dlhom hľadaní sa mníchom nakoniec podarilo objaviť prameň na území Malého Mačkaváru, kde z vďačnosti postavili kaplnku s nápisom: ,,SME-VODE-RADI“.

Voderadský kaštieľ je najstaršou budovou obce a dodnes sa presne nevie, kedy a kým bol postavený.

Podľa architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu z roku 2017, ktorý vypracoval Mgr. Marian Havlík, najstaršie časti kaštieľa reálne pochádzajú už z 2. polovice 17. storočia.

Na rozvoji a zveľadení voderadského panstva a samotného kaštieľa sa podieľal jeden z najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov – Zichy. Do vlastníctva Zichyovcov sa panstvo dostalo v roku 1674, pričom prvým vlastníkom bol Štefan Zichy starší. 

V rokoch 1860 až 1870 gróf František Zichy radikálne prestaval pôvodne prízemný kaštieľ, rozšíril ho a upravil na spôsob ranoepírových stavieb.

Poslednými  šľachtickými majiteľmi kaštieľa boli Július Zichy, ktorý zomrel v r. 1930 Klára Zichyová (*1883 +1971) s  manželom Štefanom Keglevichom (*1880 +1962).

Kaštieľ sa stal známym najmä zbierkami umelecko-historických predmetov z celého sveta a množstvom vzácnych kníh.

Zichyovci

Krátko po vojne v apríli 1945 bola časť pamiatok z kaštieľa odcudzená a poničená. V r. 1946 bol kaštieľ pridelený štátnym majetkom, začiatkom 50-tych rokov v ňom bola zriadená Pôdohospodárska učňovská škola. Od r. 2007 sa kaštieľ nepoužíval a čakal na nového majiteľa; v lete 2016 sa ním stala spoločnosť Bohdal spol. s .r.o.

Z pôvodného mobiliáru sa do dnešnej doby nezachovalo nič, zlomok zo zachránených pamiatok sa nachádza v Trnavskom múzeu, v Múzeu na Červenom kameni a v Historickom múzeu v Bratislave.

V kostole sv. Ondreja vo Voderadoch sú inštalované niektoré prvky z kaštielskej kaplnky – ako bočný oltár, krížová cesta a luster.

(zdroj: http://voderady-info.webnode.sk)